reklama

 
banan webhosting

Dramatický Graubuenden

Rád by som priblížil športovo založeným vodičom smelé cesty kantónu Graubuenden, ktorý sa nachádza na juhovýchode Švajčiarska. Prístup do tohto kantónu zo Slovenska je možný jednak cez Nemecko zo severu a cez hlavné mesto Chur, z : východu cez Rakúsko hraničným priechodom Pfunds-Vinadi, s malebnou odbočkou s mnohými tunelmi k bezcolnej obci Samnaun, popri toku rieky Inn do údolia Engadinu dobre stráženého stredovekými pevnosťami. Najdramatickejší vstup je však z Talianska priesmykmi Stelvio, Umbrail alebo priesmykom Maloja, respektíve historickou cestou Via Spluga (Spluegenpass ).
 
Samotné stúpanie na Stelvio 2757 m.n.n. začína pri obci Trafoi, kde má penzión Gustavo Thoni - lyžiarska legenda. 48 úvratí (tornante) je číslovaných osudovo - teda tak, že najvyššie položená má číslo 1. Cesta bola postavená v roku 1820 v súvislosti s pripojením Lombardie k Rakúsku.Výstup poskytuje prekrásne výhľady na končiar Ortler (Ortles) 3905 m.n.m., ktorý bol najvyšším vrchom Rakúsko-Uhorskej Monarchie.
 
Na 22.úvrati je chata Franzenshoehe 2188 m.n.m., v minulosti párkrát strhnutá snehovými lavínami, a kde na tel. +39473613043 poskytnú ochotne informácie o stave cesty. Zo severovýchodu je totiž cesta otvorená len v mesiacoch JUL, AUG, SEP, kdežto od juhozápadu z Bormia cez tunely je celoročný prístup k lyžiarskemu stredisku v sedle. Zostup cez sedlo Umbrail 2501 m.n.m. a potom Pass dal Fuorn 2149 m.n.m. do Engadinu naprieč Národným Parkom je určite najkrajším vstupom do Graubuendenu.
 
Dno údolia Engadin je v prekvapivej nadmorskej výške 1400-1800 m.n.m., teda odtiaľ všetky výstupy na priesmyky prekonávajú podstatne menšie stúpanie než akýkoľvek výstup z opačnej strany. Najmarkantnejší je Malojapass 1815 m.n.m, kde prakticky len stúpa do Engadinu výškovým rozdielom 1500 m kľukatá cesta z talianskej Chiavenny. Kvôli strmým svahom nie sú vrcholy skupiny Bergell z tejto cesty viditeľné, ale kamenný priehradný múr Lago dell'Albigna, východisko horolezeckých výstupov, dostupný gondolovou lanovkou z Pranxaira, dominuje panoráme.
 
: Z Chiavenny existuje však krajší vstup do Graubuendenu. Je to priesmyk Spluegenpass 2113 m.n.m., ku ktorému vedie z juhu serpentínová cesta, prekonávajúca 1800 m, s pár krátkymi tmavými tunelmi. Po prekročení európskeho rozvodia cesta klesá geometricky dokonalými úvraťami do Spluegenu. Tento priesmyk spolu s legendárnym kaňonom Via Mala tvorili trasu historického prechodu hlavného Alpského hrebeňa, ktorý bol prekonateľný len tak, že sa tovar prenášal na ľudských chrbtoch - pre nepárnokopytníky bola cesta príliš nebezpečná.
 
Spluegen je tiež východiskom k výstupu na priesmyk San Bernardo 2065 m.n.m., ktorý má tunelovú alternatívu, a do údolia s tradíciou rudného baníctva v okolí obce Innerferrerra, kde sa dosiaľ rozpráva po romanšsky, k najvyššej celoročne obývanej alpskej obci Juf, 2126 m.n.m. Do tohto údolia cez priesmyk Niemet viedli pašerácke cesty z Talianska a ešte nedávno tadiaľ za bezmesačných nocí lacná pracovná sila z Orientu...
 
Dramatickým vstupom do Graubuendenu z juhu je tiež cesta z talianskeho subtropického Tirana , ktorá po prekonaní 1900 m prevýšenia dosiahne zasnežený priesmyk Bernina 2323 m.n.m. Na priesmyku je priateľský hospiz ( tel. +41818440303 ), kde ochotne podajú informácie o stave cesty aj výške snehu na okolitých zjazdovkách, z ktorých najkrajšia Diavolezza je vo výške 2973 m.n.m. Hospiz je spravovaný cirkvou podobne ako veľa podobných ustanovizní na horských sedlách Švajčiarska. Paralelne s cestou vedie cez priesmyk neuveriteľne strmá úzkokoľajná železnica, ktorú usilovní Raetski eisenboňáci udržujú v celoročnej prevádzke naprieč 5 metrovými závejmi - zázrak!
 

 
Srdce Graubuendenu
 
Srdcom Graubuendenu sú alpské skupiny Platta, a Albula dosahujúce výšok cez 3000 m a tvoriace hlavný Alpský hrebeň. Vedú cez ne severo-južným smerom viaceré významné cesty. Priesmyky Septimerpass 2310 m.n.m. a Forcellina tvorili významnú bránu Álp pre karavány medzi čarovnou kamennou obcou Bivio a Casaccia. Nimi horali vodili cez rozvodie riek Po, Rýnu a Innu svoj dobytok na trh do Milána a odtiaľ sa vydávali ťažko naložení ryžou, obilím a vínom na strastiplnú cestu späť domov.
 
: Bivio je tiež východiskom stúpania na priesmyk Julierpass 2284 m.n.m., ktorý zaujme nevšednou geológiou hlavne na východnej strane ľadovcového údolia. Z vodičského hľadiska je najmenej obtiažny zo všetkých v tejto skupine aj celoročne prejazdný. Náročnejší je Albulapass 2312 m.n.m., ktorého cesta zo severu sleduje extrémne hadiacu sa úzkokoľajnú železničnú trať. Táto trať je technologickým divom počtom a hustotou cirkulárnych tunelov a viaduktov.
 
Cesta v zime tvorí strmú sánkársku dráhu. Sertigpass 2739 m.n.m. a Scalettapass 2606 m.n.m. sú určené len pre peších cestovateľov a posledným zjazdným priesmykom je Fluelapass 2383 m.n.m. s hospizom ( tel. +41814161747 ) v svetskej správe a tiež ochotnými informátormi o stave cesty. Z obce Sur En na dne čarovného údolia Engadin vedie divoká cesta dolinou Val d"Uina vystrieľaná nemeckým alpským klubom DAV v zvislej kompaktnej skale začiatkom 20.storočia, zjazdná pre horské bicykle cez sedlo Schliningerpass 2256 m.n.m. k chate Sesvenna na talianskej strane.
 
Neodmysliteľnou súčasťou alpských cestných prechodov vysokých priesmykov sú žlté poštové autobusy. Sú pokračovateľmi slávnej tradície poštových kočov, ktoré symbolizujú Švajčiarsko podobne ako bernhardské psy, presné hodinky, privátne banky a čokoláda. Prevádzka týchto vozidiel za každého počasia a počas celého roka vyžaduje skutočné majstrovstvo a oceľové nervy. Dávam do pozornosti stránku http://www.ffs.ch/pv/index_d.htm s cestovným poriadkom a mapu http://www.post.ch/img/div/car/grsgo_liniennetz.pdf trás postauto , ktorá je dobrou automapou Graubuendenu.
 
Na záver by som rád upozornil na tri úchvatné cesty v bezprostrednej blízkosti Graubuendenu. Je to vyše 1700 m výstup z talianskeho Sondrio k priehrade Diga di Alpe Gera, odkiaľ vedie južná výstupovka cez Rifugio Carate, Marinelli Bombardieri a Marco e Rosa na 4050 m vysoký hraničný štít Piz Bernina obkolesený ľadovcami. Druhou cestou je 1000 m výstup z rakúskeho Partenenu na sedlo Bielerhoehe, kde možno začať túru cez Wiesbadener Huette na hraničný vrchol Piz Buin 3312 m.n.m.
 
Treťou je výstup z talianskeho Mazzo di Valtelina na Passo di Foppa 1852 m. Je to diabolské súpanie Mortirolo známe z cyklistických pretekov Giro d'Italia.
 
Martin Turcan (soutěžní příspěvek)

 
Zařazeno v sekci:
 

 
 
 
 Naše tipy 
 
reklama

reklama

 
TOPlist
NAVRCHOLU.cz